Logo milosrdenstva

symbol1Dvojicou slov „trpezlivý a milosrdný“ sa v Starom zákone často opisuje Božia povaha. Božie milosrdenstvo sa konkrétne prejavuje v mnohých udalostiach dejín spásy, keď jeho dobrota prevažuje nad trestom a zničením. Zvlášť žalmy poukazujú na túto vznešenosť jeho konania: „Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou“ (Ž 103, 3 – 4). Ďalší žalm ešte jasnejšie potvrdzuje konkrétne znaky milosrdenstva: „Pán vyslobodzuje väzňov, Pán otvára oči slepým, Pán dvíha skľúčených, Pán miluje spravodlivých. Pán ochraňuje cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy, ale hatí cesty hriešnikov“ (Ž 146, 7 – 9). A nakoniec ešte jedno vyjadrenie žalmistu: „Uzdravuje skľúčených srdcom a obväzuje ich rany… Tichých sa Pán ujíma, ale hriešnikov ponižuje až po zem“ (Ž 147, 3. 6). Skrátka, Božie milosrdenstvo nie je len abstraktnou ideou, ale je konkrétnou realitou, ktorou Boh zjavuje svoju lásku ako lásku otca a matky, ktorí pociťujú náklonnosť k svojmu dieťaťu z najhlbšieho vnútra svojej bytosti. Skutočne možno povedať, že ide priam o „vášnivú“ lásku. Pramení zvnútra ako hlboký, prirodzený cit, utkaný z nehy a súcitu, trpezlivosti a odpúšťania. (Misericordiae vultus, 6)

Obraz dobrého pastiera (Jn 10, 1-18) je najlepším vyjadrením tohto milosrdenstva, vernej lásky – chesed ako to vyjadruje hebrejčina. Tento obraz sa vracia mnohokrát v skúsenosti biblického človeka (Iz 40,11; Jer 23,3-4). Prísľub daný Ezechielovi (Ez 34,11-16) sa do slova a do písmena napĺňa v Ježišovi z Nazareta. Nielen preto, že o sebe povie „ja som dobrý pastier“ (Jn 10, 11), ale predovšetkým preto, že položí svoj život ako výkupné (Mt 26,28).

Symbolika dobrého pastiera je evidentná pri prvom pohľade na logo Roka milosrdenstva. Ježiš berie na svoje plecia strateného Adama – symbol ľudstva. Avšak Ježišov postoj pripomína ešte ďalšiu udalosť – vzkriesenie. Byzantská ikonografia vyjadruje vzkriesenie nie faktograficky, ale vo svojom najhlbšom zmysle. Ježiš zostupuje k Adamovi a Eve, rozbíja brány podsvetia – Ježiš stojí na týchto bránach – a dvíha oboch prarodičov z tmy do svetla. Toto svetlo pripomína biele rúcho Krista. Ježišov chesed je oslobodenie človeka z tmy smrti, nielen fyzickej, ale aj ten vzťahovej, tmy sebectva.

Pohľad človeka na život sa skrze vzkriesenie a odpustenie prelína s pohľadom Ježiša. Ježišovo pravé oko je identické s Adamovým ľavým okom: Ježiš pozerá na človeka tak, že človek pochopí a začne hľadieť Ježišovým pohľadom. Boh vidí to, čo vidí aj človek a človek začína realitu vidieť z Božej perspektívy. A tou je svetlo vzkrieseného Krista, svetlo Ducha alebo skôr Duch sám (Marko Rupnik, autor loga). A Duch nás urobil Božími deťmi a my môžeme volať: abba – otecko! (Gal ,6-7). Toto nás vedie k nesmiernej dôvere a robí nás ľuďmi nádeje. Robí nás novým stvorením, ktoré sa Boha nebojí, práve naopak. Prežíva jeho milosrdenstvo a daruje ho ďalej. Nie náhodou apoštol Pavol vyzýva galatských kresťanov: Ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli! (Gal 3,27)

Uvedomiť si milosrdenstva Otca voči nám, voči mne, znamená uvedomiť si aj misijné poslanie smerom k svetu, k tým iným: Krista ste si obliekli, teda buďte ako On! Počujme Ježišovu výzvu: buďte milosrdní ako Otec (porov. Lk 6, 36).

Róbert Jáger, 2015