Pápež František

rublov christos

Kána Galilejská

…zázrak z Kány sa netýka len mladomanželov. Každý človek je povolaný stretnúť sa vo svojom živote s Pánom. Kresťanská viera je darom, ktorý získavame krstom, a ktorý nám umožňuje stretnúť Boha. Viera prechádza obdobiami radosti i bolesti, svetla i temnoty, tak ako je to pri každej autentickej skúsenosti lásky. Rozprávanie o svadbe v Káne nás pozýva nanovo objaviť, že Ježiš sa nám nepredstavuje ako sudca pripravený súdiť naše viny, ani ako veliteľ, ktorý nám nariaďuje slepo plniť jeho nariadenia; prestavuje sa nám ako Záchranca ľudstva, ako brat, ako náš starší brat, Syn Otca: predstavuje sa ako ten, ktorý odpovedá na očakávania a prísľuby radosti, ktoré prebývajú v srdci každého z nás.
Môžeme sa teda spýtať: skutočne takto poznám Pána? Cítim ho blízko pri mne vo svojom živote? Odpovedám mu na vlnovej dĺžke tej manželskej lásky, ktorú on každý deň zjavuje všetkým, každému človeku? Ide tu o vedomie, že Ježiš nás hľadá a pozýva, aby sme mu urobili priestor v súkromí nášho srdca. Na tejto ceste viery s ním nie sme ponechaní sami: dostali sme dar Kristovej Krvi. Veľké kamenné nádoby, ktoré dal Ježiš naplniť vodou, aby ju premenil na víno (v. 7), sú znakom prechodu od starej zmluvy k novej: namiesto vody používanej na rituálne očisťovanie, sme získali Krv Ježiša vylievanú sviatostným spôsobom v Eucharistii a krvavým spôsobom pri jeho utrpení a na kríži. Sviatosti, ktoré pramenia z Veľkonočného tajomstva, nám vlievajú nadprirodzenú silu a umožňujú nám zakúsiť nekonečné Božie milosrdenstvo.
Panna Mária, vzor rozjímania nad Pánovými slovami a činmi, nech nám pomáha nanovo s vierou objaviť nádheru a bohatstvo Eucharistie a ostatných sviatostí, ktoré sprítomňujú vernú lásku Boha k nám. Tak sa budeme môcť do Pána Ježiša, nášho ženícha, vždy väčšmi zamilovať a budeme mu môcť ísť v ústrety so zažatými lampami našej radostnej viery, stávajúc sa tak jeho svedkami vo svete.“

http://sk.radiovaticana.va/news/2016/01/17/pápež_pri_anjel_pána_pozdravil_účastníkov_jubilea_migrantov/1201756

Skutky milosrdenstva sú jadrom našej viery (1 Jn 3,22-4,6)

Kresťan je ten, kto ostáva v Bohu, ktorý má Ducha Svätého a ktorý sa ním necháva viesť. (…) Treba teda podrobiť duchov skúške, aby sme skúmali, či skutočne pochádzajú od Boha. A toto je pravidlo každodenného života, ktorému nás Ján učí. Kritériom je vtelenie. Ja môžem vo svojom vnútri cítiť toľko vecí, aj dobré veci, dobré myšlienky. Ak ma však tieto dobré myšlienky a toto cítenie nevedú k Bohu, ktorý sa stal telom, nevedú ma k blížnemu, k bratovi, nie sú od Boha. Pre toto Ján začína tento úsek svojho listu hovoriac: «Toto je Božie prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal» (porov. 1 Jn 3,23).

Môžeme robiť „toľko pastoračných plánov“, vymýšľať nové „metódy, aby sme sa priblížili k ľuďom“, ale „ak nekráčame po ceste Boha, ktorý prišiel v tele, Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, aby kráčal s nami, nie sme na ceste dobrého ducha: je to antikrist, je to svetskosť, je to duch sveta.

Koľko ľudí nachádzame v živote, čo sa zdajú byť duchovnými – ‚Aha, aký duchovný človek!‛ – no niet tam ani reči o skutkoch milosrdenstva. – Prečo? Lebo práve skutky milosrdenstva sú tým konkrétnym dôkazom našej viery, že Boží Syn sa stal telom: navštíviť chorých, dať jesť tým, ktorí nemajú čo jesť, postarať sa o tých, čo sú odsúvaní bokom… Skutky milosrdenstva: prečo? Preto lebo každý náš brat, ktorého máme milovať, je Kristovým telom. Boh sa stal telom, aby sa s nami stotožnil. A je to Kristus, kto v trpiacom znáša utrpenie.        

Skúmajte duchov, aby ste zistili, či skutočne pochádzajú od Boha. (…) služba blížnemu, bratovi či sestre v núdzi, keď potrebuje i radu, potrebuje, aby som mu načúval, to sú znaky, že kráčame po ceste dobrého ducha. To je cesta Božieho Slova, ktoré sa stalo telom.
Prosme dnes Pána o milosť, aby sme dobre spoznali, čo sa deje v našom srdci, čo sa nám páči konať, teda to, čo nami najviac hýbe. Je to Boží duch, ktorý ma vedie k službe blížnym, alebo je to duch tohto sveta, ktorý krúži okolo mňa, okolo mojich uzavretostí, mojich egoizmov a ďalších vecí? Prosme si o milosť, aby sme rozpoznali, čo sa deje v našom srdci. 

 

Vatikán 7. januára – Z rannej homílie z Domu sv. Marty.  Preklad Redakcia Rádia Vatikán -ej- 
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/01/07/skutky_milosrdenstva_ukazujú,_či_máme_božieho_ducha/1199520

 

Tvár Otcovho milosrdenstva

Ježiš Kristus je tvárou Otcovho milosrdenstva. Zdá sa, že v týchto slovách je zhrnuté tajomstvo kresťanskej viery. Milosrdenstvo sa totiž stalo živým, viditeľným a dosiahlo svoj vrchol v Ježišovi z Nazareta. Po tom, ako sa zjavil Mojžišovi pod menom „milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34, 6), zjavoval Otec, „bohatý na milosrdenstvo“ (Ef 2, 4), neprestajne, rôznymi spôsobmi a veľakrát v dejinách svoju božskú povahu. V „plnosti času“ (Gal 4, 4), keď bolo všetko pripravené podľa jeho plánu spásy, poslal svojho Syna narodeného z Panny Márie, aby nám definitívne zjavil svoju lásku. Kto vidí jeho, vidí Otca (porov. Jn 14, 9). Ježiš z Nazareta svojimi slovami, gestami i celou svojou osobou1 zjavuje Božie milosrdenstvo.

Stále potrebujeme kontemplovať tajomstvo milosrdenstva. Je zdrojom radosti, vyrovnanosti a pokoja. Je podmienkou našej spásy. Milosrdenstvo je slovo, ktoré odhaľuje tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Milosrdenstvo je posledný a najvyšší akt, ktorým nám Boh ide v ústrety. Milosrdenstvo je základný zákon, ktorý prebýva v srdci každého človeka, keď s úprimnými očami hľadí na brata, ktorého stretá na svojej životnej ceste. Milosrdenstvo je cesta, ktorá spája Boha s človekom, lebo otvára srdce nádeji, že napriek našej ohraničenosti spôsobenej hriechom môžeme byť navždy milovaní.

(Misericordiae vultus, 1-2)

Ilustrácia: Ikona Krista, Andrej Rublov, 15.stor. http://allrus.me/russian-painter-orthodox-frescoes-icons-andrei-rublev/